Skúsenosti z chovateľskej praxe

Africký pštros zdomácnel v druhej polovici minulého storočia v Južnej Afrike. Od roku 1993 sa domestikované pštrosy chovajú na mäso, kožu a perie aj na českých farmách. Ako prebieha znáška a liahnutie? A aké sú najčastejšie problémy pri pštrosoch?

Chov pštrosov

Pokiaľ ide o vlastný chov, pštrosy sa chovajú v pároch, v skupinách alebo tzv. triádach jedného pštrosa s dvomi pštrosicami. Znáškové obdobie začína skoro na jar a trvá do konca augusta, pričom pštrosica v priebehu sezóny znesie až 80 vajec.

Znáška vajec a liahnutie

Na naštartovanie toku, párenia a následnej znášky vajec sa osvedčujú tzv. reprogranuly, v ktorých je optimalizovaný pomer potrebných živín vrátane minerálnych látok a vitamínov. Aby sa u pštrosích sliepok podnietila dlhšia znáška, ponecháva sa v hniezde len malý počet vajec.

Znesené vajcia dlhé 14 až 18 cm, široké 12 až 15 cm a s priemernou hmotnosťou 1,5 kg sa skladujú v tme pri teplote neprevyšujúcej 15 °C najdlhšie desať dní. Po dôkladnom mechanickom očistení a dezinfekcii sa umiestňujú do predliahne, kde sú pri teplote 36,1 °C a vlhkosti 20 % štyridsať dní. Na zvyšné dva dni inkubácie sa premiestňujú do doliahne, v ktorej je o niečo nižšia teplota.

Po vyliahnutí sa kurčatá ponechajú v liahni, kým neobschnú a po dezinfekcii pupka sa premiestňujú do odchovne pod infralampy, pod ktorými sa udržuje teplota v rozpätí 30 až 35 °C. Teplota sa denne znižuje o jeden až dva stupne až na konečných dvadsaťtri stupňov, ktoré je nutné udržať zvlášť cez noc a v studenom počasí, aby pštrosie kurčatá neprechladli.

Najčastejšie problémy

Zdravie je, podobne ako pri iných hospodárskych zvieratách, predpokladom ekonomického chovu. Najväčšie straty sú pri kurčatách do jedného mesiaca veku. Podľa výsledkov Štátneho veterinárneho ústavu v Prahe Lysolajoch vo väčšine prípadov ide o polyfaktorové ochorenie sprevádzané zápalmi tenkého čreva, dýchacích orgánov, žalúdka a končatín. Podieľajú sa ňom aj infekcie vírusového a bakteriálneho pôvodu, celý rad plesní a paraziti. Z infekcií vyvolaných prvokmi je to viac než desať rôznych črevných, orgánových a krvných parazitov a minimálne rovnaký počet väčšinou črevných parazitických červov v podobe nematód a helmintov.

 

Odbyt produkcie

Jatočné pštrosy sa vykrmujú do desiatich až štrnástich mesiacov veku, keď dosahujú hmotnosť okolo 90 kilogramov. Z jatočného trupu sa ťaží len svalovina zo stehien, ktorá sa pri spracúvaní rozdeľuje na steakové a gulášové mäso a ďalej na malý a veľký filet.

Ekonomika chovu pštrosov sa dá vylepšiť i predajom kože, o ktorú majú záujem výrobcovia luxusnej obuvi, kabeliek, tašiek, odevov, peňaženiek a ďalších doplnkov. Aj pštrosie perie so svoju zvláštnou štruktúrou nachádza uplatnenie v rade luxusných módnych doplnkov.

V neposlednom rade sa v kuchyni dajú zužitkovať i pštrosie vajcia pripravované na rôzne kulinárske spôsoby. Asi trojmilimetrové škrupiny zo pštrosích vajec sa používajú buď celé na výrobu ozdobných predmetov, alebo ako úlomky, z ktorých sa robia napríklad doplnky ku šperkom.

Chov pštrosov v Českej republike

Podľa posledných údajov z evidencie Českého zväzu chovateľov pštrosov sa u nás v roku 2018 chovalo 1 596 bežcov, z ktorých bolo 1 328 pštrosov dvojprstých, 210 nandu a 58 kusov emu. Zo 190 evidovaných chovateľov sa však len päť zaoberá chovom bežcov na komerčné účely.

Pštrosia farma Studánka, ktorú od roku 2001 v Židoviciach pri Roudnici nad Labem prevádzkujú manželia Lukáš a Eva Krejných, je vzorovým príkladom toho, ako finalizovať produkciu tejto u nás netradičnej komodity. V areáli rodinnej farmy s chovom štyroch stovák bežcov je vybudované zázemie jednak pre plemenné vtáky, jednak na odchov a výkrm pštrosíčat vrátane kapacity na zabíjanie. Z ročného objemu jatočnej produkcie však väčšinu mäsa (asi 60 percent) predávajú do supermarketov v zahraničí. Mäso pre domácu klientelu ponúkajú vo vlastnej predajni. Hoci sa pštrosie mäso veľmi podobá hovädziemu, a v rôznych testoch je dokonca lepšie ako rybacina, v Česku sa stále považuje za exotiku a záujem oň príliš nerastie.