Nejčastejšie choroby králikov a ich prevencia

Hoci sa u králika môže vyskytnúť len málo chorôb (v porovnaní so psami a mačkami), samozrejmosťou je snaha o udržanie dobrého zdravotného stavu. Nákazlivé sú tie choroby, ktoré sú vyvolané choroboplodnými zárodkami (vírusy, baktérie, parazity, plesne) a šíria sa medzi zvieratami.

Nákazlivé choroby sa môžu šíriť priamo kontaktom s nakazeným zvieraťom (dotykom s kožou, sekrétmi a exkrétmi a i.) alebo nepriamo. Nepriamu formu šírenia nie je hodné podceňovať, lebo prenos prebieha cez infikované krmivo, napájaciu vodu, stelivo, ale aj cez chovateľské pomôcky či odev chovateľa.

Najčastejšie nákazlivé choroby králikov

Najčastejšie sa objavujú nižšie uvedené ochorenia:

Králičí mor (RHD, VHD, hemoragická septikémia králikov)

Vírusové, rýchlo prebiehajúce ochorenie králikov, ktoré sa rýchlo šíri, má vysokú chorobnosť a mortalitu. Prenos je priamy alebo nepriamy. Častým opisom chovateľov je náhly úhyn králika pri príznakoch dusenia, pričom môže vytekať nezrazená krv z nosa. Pri pitve sa zisťujú krvácania na orgánoch s prevahou patologických zmien na pečeni. V roku 2017 bola v ČR diagnostikovaná nová forma choroby, tzv. RHDV2. Liečba neexistuje.

Účinnou prevenciou je vakcinácia podľa schémy výrobcu vakcíny. V praxi chovu sa osvedčuje očkovať chovné králiky dvakrát do roka.

Obr. 1: – Pri králičom more sa často opisuje náhly úhyn 

Myxomatóza

Vírusové, rýchlo prebiehajúce ochorenie, ktoré je typické tvorbou patologických zmien na koži a vysokou horúčkou. Prenos je priamy alebo nepriamy (hlavne cez hmyz sajúci krv). Po niekoľkých dňoch od nakazenia sa dostavujú všeobecné príznaky ochorenia neskôr sprevádzané charakteristickou tvorbou tzv. myxómov v koži králikov, predovšetkým na hlave. Výskyt choroby je spätý s kulmináciou bodavého hmyzu. V poslednom čase sa v ČR stretávajú s menej výraznými klinickými prejavmi, keď sa väčšia časť jedincov dokáže uzdraviť, zostávajú im však jazvy po myxómoch. Liečba sa nevykonáva.

Účinnou prevenciou je vakcinácia podľa schémy výrobcu vakcíny. V praxi chovu sa osvedčuje očkovať chovné králiky dvakrát do roka.

Encefalitozoonóza

Ochorenie spôsobené jednobunkovou plesňou (mikrosporídiou) Encephalitozoon cuniculi. V ČR sa táto choroba v poslednom čase diagnostikovala častejšie, najmä u pet králikov. Všeobecne bolo preukázané, že pôvodcu si po pomerne dlhý čas nesie významná časť králikov – bez zjavných patologických prejavov. Klinické príznaky choroby sú späté predovšetkým so stresom a väčším zaťažením organizmu (napr. letné teploty, extrémne mrazy, vyčerpanie, rekonvalescencia po chorobe, brezivosť a odchov mláďat a i.). Hlavným klinickým prejavom je prevracanie hlavy na bok (čo ústí do nepravidelného pohybu, v koncovej fáze pohyb nie je možný) a postihnutia obličiek. Liečba existuje, avšak je dlhodobá a neistá, najmä ak sa terapia začne neskôr.

Obr. 2: Neurologické príznaky pri encefalitozoonóze

Kokcidióza

Je parazitárne ochorenie spôsobené črevnými kokcídiami – jednobunkovými parazitmi rodu Eimeria. Vývojové štádiá sa prenášajú požitím výkalov. Kritický vek pre nakazenie mláďat je 5 – 7 týždňov. Choré mláďatá sú apatické, nahrbené, dehydratované, s pílovitým chrbtom a škrípu zubami. Kokcidiózu je možné v počiatočnej fáze choroby liečiť, v prípade pokročilejších stavov je prognóza nepriaznivá. Prevenciou je správna výživa a udržovanie dobrej hygieny prostredia.

Ušný svrab

Je parazitárne ochorenie spôsobené roztočom Psoroptes cuniculi, ktoré sa vyznačuje krustóznym zápalom ucha a vonkajšieho zvukovodu a úporným svrbením. Prenáša sa priamo aj nepriamo. Lieči sa príslušnými antiparazitikami.

Dravčíkovitosť

Je parazitárne ochorenie spôsobené dravčíkom Cheyletiella parazitovorax, pričom vzniká šupinovitý zápal kože v oblasti chrbta a zadnej časti tela. Moderné odborné publikácie považujú dravčíka za skôr len komenzala, pričom k jeho premnoženiu a parazitizmu dochádza pri oslabení organizmu. Prenáša sa priamo aj nepriamo. Typicky chorobu nachádzame skôr u starších králikov. Liečba je podobná ako v prípade ušného svrabu.

Králičí syfilis

Je bakteriálne chronické ochorenie spôsobené spirochétou Treponema cuniculi, ktoré je typické tvorbou krustóznych zmien na koži a sliznici pohlavných orgánov, neskôr aj na hlave a ušiach. Choroba má vleklý priebeh, klinické prejavy sa môžu prejaviť až po 2 mesiacoch od nakazenia (prevažne priamo pri koite, diskutované sú aj iné cesty prenosu). Choroba je liečiteľná pomocou injekčne podávaných antibiotík. Prevenciou je kontrola zdravia králikov pred pripárovaním.

Králičia nádcha

Je bakteriálne ochorenie s rôznou dĺžkou priebehu s prevahou respiračných problémov. Za zásadné sa označuje pôsobenie baktérie Pasteurella multocida (pasteurelóza), avšak takmer vždy je stav sprevádzaný patologickým pôsobením aj iných baktérií. Mnohé z týchto druhov prirodzene osídľujú dýchacie cesty králika a vykazujú patologické pôsobenie až pri oslabení organizmu (vyššia koncentrácia čpavku vo vzduchu, vyššia vlhkosť, preplnená kapacita kotercov, zmiešané skupiny králikov z odlišných chovov a pod.). Medzi ďalšie príznaky môže patriť aj tvorba abscesov v koži alebo vo vnútorných orgánoch. Choroba sa prenáša priamo aj nepriamo. Kvapôčkovou infekciou však len na krátku vzdialenosť (konkrétny chov). Liečba existuje, avšak je komplikovaná.

Diagnóza choroby a liečba

Stanovenie diagnózy a liečba chorých králikov je v kompetencii veterinárneho lekára.

Z vyššie uvedeného opisu choroby vyplýva, že mnohé ochorenia králikov sú vyvolané či komplikované nesprávnymi postupmi v ustajnení, kŕmení a zaobchádzaní s králikmi. Preto by mal byť prístup k udržaniu dobrého zdravia králikov komplexný, tzv. preventívna medicína, kde by mal chovateľ zabezpečiť optimálnu úroveň výživy, zootechniky a zoohygieny podložený pravidelnou veterinárnou starostlivosťou. Takým prístupom sa darí preventívne pôsobiť proti vybraným chorobám králikov.

Obr. 3: Zdravý králik