Landeská hus

Chovali ju oddávna v kraji Landais v južnom Francúzsku. Je to statná, stredne ťažká, rýchlo rastúca hus pokojného temperamentu, tvrdej konštitúcie, s kompaktným, pevne stavaným telom neseným mierne šikmo nahor, vhodná na výkrm na tučnú pečeň. Chová sa v sivohnedom (divom) a bielom sfarbení.

Trup má mohutný s výrazným dvojitým podbruškom. Hus znesie v prvom roku asi 25 vajec, v nasledujúcom roku sa znáška zvyšuje na 30 až 35 vajec. Najmenšia hmotnosť násadových vajec je 140 g. Pod sedenia na vajciach majú tieto husi potlačený, takže vajcia sa musia inkubovať v umelých liahniach.  Za štandardnú sa považuje hmotnosť gunára 6,5 až 7,3 kg, husi 5,5 až 6,3 kg. Obe pohlavia sa obrúčkujú obrúčkami o vnútornom priemere 27 mm. Chovný cieľ: hmotnosť násadového vajca v prvom roku 150 g, v druhom 170 g, škrupina porcelánovo biela.

 

Na Slovensko bola po prvý raz dovezená na Výskumný ústav chovu a šľachtenia hydiny (VÚCHŠH) v Ivanke pri Dunaji z Maďarska v roku 1967, následne v roku 1969 z Maďarska a Francúzska. Vo VÚCHŠH sa využívala ako východisková línia na tvorbu pečeňových hybridov (Malík, V., 1991).

 

Hus pohlavne dospieva vo veku 9 mesiacov a so znáškou začína vo veku 310 až 320 dní Gunára dosahujú normálnu pohlavnú aktivitu vo veku dva roky. Najlepšia rozmnožovacia schopnosť sa u gunára prejavuje medzi druhým až štvrtým rokom, a u husi medzi druhým až šiestym rokom.

 

Určiť pohlavie mladých husí  nie je vždy jednoduché podľa vonkajších znakov. Spoľahlivá metóda je vyhmatanie panvových kostí.  U gunára tvoria len malú štrbinu, hus ich má od seba viac vzdialené. U gunára sa môžeme pokúsiť tiež o vytlačenie penisu. Pomocník nám domnelého  gunára položí  na chrbát (napríklad na stole), prstami nahmatáme vzdialenosť jeho panvových kostí, ak ide o gunára podarí sa nám vytlačiť z kloaky aj zakrpatený penis. Pri starších zvieratách je určenie pohlavia ľahšie,  zdravý gunár je mohutnejší ako hus, má väčšiu hlavu, prejavuje sa výrazným gáganím a vzpriamenou chôdzou.

 

Landeské gunáre sú plodné aj vo veku päť rokov, preto, ak chovateľ nedopĺňa do kŕdľa husi z jeho potomstva, nie je potrebné ho meniť. V drobnochovateľských podmienkach sú vhodné husi na plemenitbu 10 rokov aj viac. Všetko závisí od starostlivosti chovateľa, ošetrovania,  kŕmenia a ustajnenia. Pravdaže, od požiadaviek  chovateľa na ekonomiku chovu.

 

Dôležitá je príprava husí a gunárov do toku. Kŕdeľ musí byť zostavený už v jeseni. Inak sa môže stať, že neskoro v zime husiam pridelený gunár bude nimi odmietnutý a znášky budú neoplodnené, Niektoré pramene uvádzajú, že gunár je v sezóne plodný len asi 28 dní, takže ak husi nie sú v tom čase ochotné na párenie a pripravené na znášku, pri skoršej či neskoršej plemenitbe bude veľa vajec neoplodnených.  Kŕdeľ zostavujeme tak, že jednému gunárovi pridelíme najviac 4 až 5 husí. Chovný kŕdeľ má nocovať v husíne, cez deň by mal mať k dispozícii trávnatý výbeh, ktorý poskytne husiam pastvu. Na 1 m² podlahovej plochy chovného husína môžeme ustajniť 1 až 1,5 husi. V husíne sú aj znáškové hniezda, takže tento malý 6-členný kmeň by mal mať k dispozícii husín o pôdoryse 3 x 2 m, Občas sa stáva, že gunáre majú sklon k monogamii, a môže byť preto veľa vajec neoplodnených. Chovatelia, ktorí sa venujú šľachteniu podľa štandardu plemena, často využívajú párový chov preto, že vtedy poznajú presne pôvod každého vyliahnutého húsatka nielen zo strany otca, ale aj matky.

 

Hus je bylinožravá, schopná zužitkovať rastlinné krmivá bez potreby krmív živočíšneho pôvodu. Pred znáškou a počas znášky násadových vajec kŕmime plnohodnotnými kŕmnymi zmesami. Moderný drobnochovateľ nie je odkázaný na zostavovanie vlastných kŕmnych dávok, ale môže podávať húsatám a dospelým husiam hotové kŕmne zmesi.

 

Pri odchove húsat i chove dospelých husí je paša najprirodzenejší a pritom najekonomickejší spôsob kŕmenia. Húsatá navykáme na pastvu v ohrádke, ku ktorej nadväzuje  prístrešok, aby sa mohli ukryť v tieni v prípade letného slnečného úpeku,. Dôležitý je prístup k vode na pitie. Napájačku je vhodné umiestniť tak, aby mohli húsatá len piť a nie sa v nej kúpať.

 

Husi sú vodná hydina, preto by mali mať k dispozícii aj vodu na kúpanie. Ideálne sú prirodzené vodné plochy, ale tie už má dnes k dispozícii en málo chovateľov. Musíme im preto poskytnúť náhradu, veľkú plastovú alebo hliníkovú nádobu, v ktorej vodu denne meníme.

 

Landeské húsatá sa neliahnu prirodzene, pretože v husiach bol dlhoročným výberom potlačený pud sedenia na vajciach. Musia sa preto vajcia inkubovať v elektrickej liahni. S tým je spojená skutočnosť, že húsatá musí chovateľ naučiť počas prvých dní prijímať potravu. Húsatám predkladáme potravu v prvých dňoch po vyliahnutí na rovnú plochu, napríklad na širšiu doštičku niekoľkokrát za deň. V prvých 14 dňoch kŕmnu zmes pre húsatá. Nezožraté zvyšky, húsatami pošliapané, po nakŕmení odstránime a doštičku umyjeme. Toto opakujeme po každom kŕmení, v prvých dňoch aj každé dve hodiny. Vodu musia mať neustále k dispozícii, ale nedávame ju do blízkosti kŕmnej doštičky, ale na opačnú stranu ohrádky. Až keď húsatá spoľahlivo prijímajú potravu z doštičky, začneme dávať krmivo do normálnych kŕmidiel pre hydinu. Musia byť také dlhá, aby si každé húsatko našlo svoj priestor z ktorého sa nakŕmi. Kŕmna dávka môže byť buď len kŕmna zmes, ale aj nadrobno pokrájané zelené krmivo – púpava, žihľava, hviezdica prostredná čiže kuračka – premiešané s granulovanou alebo sypkou kŕmnou zmesou.

 

V minulosti sa husi na konci chovnej sezóny podšklbávali. Išlo o získanie peria a jeho využitie na plnenie prikrývok a podhlavníkov.  Podšklbávanie, získavanie peria zo živých husí, sa robí v čase ich prirodzenej výmeny peria. Husiam pred šklbaním poskytneme možnosť kúpeľa, aby perie bolo čisté. Perie sa šklbe v smere rastu.

 

Hus si položíme hore bruchom na stehná, pričom hlava a krk smerujú dole medzi naše lýtka, ktorými si krk pridŕžame. Do ľavej ruky (ak sme praváci) chytíme hus za nohy a pravou rukou šklbeme perie v smere rastu z pŕs a brucha. Aby sme mohli vytrhávať perie z chrbta, a časti bokov otočíme si hus v rovnakej polohe na brucho. Podšklbaným husiam treba na asi 7 dní poskytnúť plnohodnotnú výživu, aby dosiahli rýchlu obnovu peria. Perie po vyšklbaní roztriedime  na krycie polopáperové  a páperové perie.

 

Text a foto Dušan Barlík