Enterocolitis

Enterocolitis (tzv. „žblnkavka“, enterokolitída) králikov je ochorenie, ktoré bolo objavené v západnom Francúzsku koncom roka 1996. V rokoch 1997 a 1998 sa prudko rozšírilo do ostatných štátov Európy. V súčasnosti sa vyskytuje v 90 – 95 % chovov v Európe s rôznou intenzitou manifestácie klinických príznakov.

Ochorenie má rýchly peraúktny (veľmi prudký) až akútny priebeh a vyznačuje sa vysokou mortalitou (30 – 80 %). Prvým príznakom býva pokles príjmu krmiva. Nasleduje apatia a plynatosť. K typickým klinickým príznakom sa radí malé množstvo vodnatej hnačky. Značným problémom pre chovateľov je neúčinnosť liečby bežnými antibiotikami.

Enterokolitída najčastejšie postihuje králiky po odstave (staré 6 – 14 týždňov). Nezriedka touto chorobou trpia aj chovné zvieratá, niekedy i cicajúce králičky.

Prvé domnienky o príčine

Podobne ako pri všetkých ochoreniach tráviaceho traktu chovatelia najskôr hľadali príčinu v krmive. Predovšetkým vo farmových chovoch, kde sa králiky kŕmia výlučne kompletnou kŕmnou zmesou, sa často domnievali, že problém je v zložení, v obsahu jednotlivých komponentov alebo zložení premixu. Chovatelia a veterinári tiež hľadali príčinu ochorenia v obsahu mykotoxínov či pesticídov v kŕmnej zmesi a pod.

Všetky tieto hypotézy boli postupne vylúčené. Vyvrátilo ich úspešné experimentálne infikovanie zdravých králikov tráveninou z uhynutých a chorých jedincov vykazujúcich príznaky enterocolitis. Momentálne sa uvažuje len o spolupôsobení vyššie uvedených faktorov na ochorenie enterocolitis.

Príčiny

Ide o polyfaktorové ochorenie zrejme spôsobené:

– vírusmi: rotavírusy (skupina vírusov spôsobujúca najmä akútne hnačkové ochorenia), kalcivírusy (drobné vírusy spôsobujúce hnačkové ochorenie), parvovírusy (skupina DNA vírusov), cirkovírusy;

– baktériami: E.coli, clostridium (Rod grampozitívnych anaeróbnych baktérií schopných vytvárať spóry a vďaka nim dlho prežívať napr. v pôde. Sú široko rozšírené v tráviacom trakte cicavcov.), klebsiela (baktérie spôsobujúce zápaly a hnisavé ochorenia), ostatné (enterobaktericea, streptokoky);

– parazitmi: pasaralus, coccidia.

Na ochorení sa ďalej podieľajú ostatné neinfekčné faktory. Mnohé z nich môže ovplyvniť chovateľ. Ide najmä o hygienu chovu, ošetrovateľskú starostlivosť či kvalitu krmiva.

Šírenie ochorenia

Prenos je len horizontálne priamy či nepriamy, t. j.:

– kontakt zdravých a chorých zvierat (veľmi často vidíme ohniskové prepukanie ochorenia v chove, keď ochorejú zvieratá v susedných klietkach);

– kontaminácia klietky, náradia, kŕmidla a pod.;

– chovateľ.

Klinické príznaky

a) primárne – u chorých zvierat postupne pozorujeme nechutenstvo, apatiu, distenziu brucha a plynatosť, zápchu, hlien vo výkaloch;

b) sekundárne – hnačka a úhyn.

Patologicko – anatomický nález

Pri pitve nachádzame stázu (zastavenie) tráveniny v žalúdku. Žalúdok býva naplnený riedkou kašovitou natráveninou s veľkým obsahom plynu.

Tenké i hrubé črevo je dilatované (rozšírené) a naplnené plynom. V 40 – 60 % prípadov sú črevá naplnené hlienom. Sliznica je bez makroskopicky viditeľných zmien.

Chovateľská opatrenia

Ako u všetkých ochorení je aj u ochorení enterokolitída základom prevencia!

Veľmi dôležitý je stav imunitného systému zvieraťa (správna vakcinácia proti moru, myxomatózy, pasterelle). Nutná je dokonalá hygiena chovu, dezinfekcia chovného zariadenia, kŕmidiel, kotišť pod.

Vznik ochorenia ovplyvňuje aj kvalita a spôsob kŕmenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť pravidelné kŕmenie radšej v menších dávkach, pozvoľné prechody kŕmenie a maximálne minimalizovať zmeny krmív. Veľmi dôležité je tiež okyslenie vody na pH 4,2.

Použitá literatúra a ďalšie pramene:

D. Licois, P. Coudert. Le point des recherches sur l’enterocolite épizootique du lapin. 8èmes journées de la recherche cunicole. Paris, 9-10juin 1999. Séance pathologie : Ed ITAVI 33-36

http://www.tours.inra.fr/urbase/internet/resultats/enterocolite/richard.htm