Chov ošípaných

Ošípané sprevádzajú človeka odnepamäti. Podľa niektorých zdrojov sa začali chovať predovšetkým na mäso už v deviatom tisícročí pred naším letopočtom, keď sa domestikovali. Z voľného chovu sa postupne presunuli do uzavretých stajní. Ako prebieha chovateľská rutina v chove ošípaných?

Odchov prasiatok

Chovatelia produkujúci zástavové prasiatka majú prasnice v stajni na slamovej podstielke, pričom niektorí využívajú plemenníka v prirodzenej plemenitbe a iní štandardnú metódu riadenej reprodukcie – insemináciu.

Cieľom je dobrá pôrodná hmotnosť a vyrovnanosť prasiatok, čo je možné ovplyvniť jednak výberom genetiky, jednak opatreniami v období gravidity. Základom je, aby plemennice pred pôrodom boli v optimálnej kondícii, respektíve mali optimálne tukové krytie.

Pôrod, ku ktorému dochádza priemerne po 115 dňoch, je pre prasnicu i prasiatka v mnohých ohľadoch kritickým obdobím. Platí to najmä pre moderné genotypy prasníc, u ktorých sa pre väčší počet prasiatok vo vrhu preťahuje trvanie pôrodu. Naposledy narodeným prasiatkam spôsobuje pridusenie ľahkú mozgovú dysfunkciu, ktorá znižuje ich reflexy, čo je aj častou príčinou toho, že sa nedostanú včas k prasnici, aby sa napili mledziva.

Úžitkovosť prasníc

Zatiaľ čo v špičkových európskych chovoch sa dosahuje úžitkovosť prasníc zodpovedajúca štyridsiatim prasiatkam za rok (16,8 prasiatka na vrh), pri plemenniciach vyššie zmieňovaného přeštického plemena sa plemenárska práca uberá inou cestou.

Podľa aktuálnej metodiky spracovanej Zväzom chovateľov ošípaných sa na plemenitbu využívajú jedinci s priemerným vyjadrením vlastností, pričom pozornosť sa zameriava na typ, konštitúciu, zovňajšok, odolnosť voči stresu a dlhovekosť. Dobré reprodukčné vlastnosti patria k charakteristickým znakom přeštického čiernostrakatého plemena a sú vyjadrené 10,5 dochovanými prasiatkami vo vrhu (vo veku 21 dní).

Starostlivosť o prasiatka

V záujme zamedzenia strát novorodených prasiatok sa osvedčuje asistencia pri pôrode, prípadne sa do pôrodného koterca, do zóny primárneho zdroja tepla, na noc umiestni ešte druhá infralampa. Novorodené prasiatko potrebuje okrem sucha a tepla aj to, aby sa včas a dostatočne napilo mledziva. Odobraným prasiatkam sa ošetria pupočné pahýle, obrúsia sa špičiaky a do troch až piatich dní sa im podá železo. Do dvoch týždňov sa malé kance kastrujú štandardnou metódou.

Odstavenie prasiatok

Prasiatka zostanú pod prasnicou asi tridsať dní, pričom od dvoch týždňov majú k dispozícii kompletnú kŕmnu zmes. K vode majú samozrejme prístup už od prvého dňa po narodení. Odstavené prasiatka s hmotnosťou sedem až osem kilogramov sa premiestňujú do spoločných kotercov, kde sú na adlibitnej dávke kŕmnej zmesi a vody. V šesťdesiatich dňoch veku dosahujú hmotnosť okolo 25 kg a sú pripravené na predaj ako zástavové, respektíve na výkrm. Na jatočnú hmotnosť okolo 120 až 130 kg sa ošípané bežne vykrmujú šesť mesiacov.

Pokiaľ ide o přeštické ošípané, vyššia rastová schopnosť je s ohľadom na kvalitu a vyzretie mäsa na škodu. Nevhodne kŕmený „přeštík“ naberá sadlo už pri hmotnosti od sedemdesiatich, osemdesiatich kilogramov, ale karé má malé. Ideálne obdobie výkrmu je asi osem mesiacov, keď je mäso jatočných zvierat už vyzreté, čo sa prejaví na reze karé mramorovanou kresbou, ktorú vytvára intramuskulárny tuk.

Ustajnenie ošípaných

Ošípané sa od najmladších kategórií ustajňujú na slamovej podstielke. Denným pristielaním sa zaručí jednak to, že zvieratá budú čisté, jednak sa podstielkou zabavia a nie je potrebné riešiť ohryzené chvostíky či uši. Pretože ošípané slamu aj žerú, podstielajú sa kvalitnou jačmennou slamou, ktorá im chutí.

O tom, že ošípané sú sociálne zvieratá uspôsobené životu v malých skupinách, sa netreba dlho rozpisovať. Práve na prirodzenom správaní je založený chov ošípaných vo veľkostne ustálených skupinách tvorených piatimi až siedmimi prasnicami s prasiatkami a kancom.

Do spoločného ustajnenia ošípaných v rodinkách sa prevádzajú prasnice s prasiatkami z pôrodní šesť týždňov po pôrode. Plemenný kanec prasnice stimuluje a tie sa rozruja, hoci ešte dojčia. Prasiatka sa odstavujú v troch mesiacoch veku, keď už prijímajú tuhé kŕmenie. Výhodou podstatne dlhšieho sociálneho kontaktu s matkou je chov prakticky bez stresu.